Chvíľami som mal dojem, že mám pred sebou skôr divadelnú hru, než román. Možno to bolo aj spôsobom, akým sa autor obmedzil na dialógy a skromný opis deja. Mimoriadne výrazná je absencia akýchkoľvek popisov (odevu, výstroja a výzbroje, taktiky boja, dobových obyčajov, každodenných zvyklostí...), až na niekoľko výnimiek, u ktorých je ale popis dosť všeobecný – netvrdím však, že je to na škodu. Samotná zápletka nie je ničím výnimočná, ide vlastne o príbeh ľudskej pýchy. Koniec uťatý, vyznievajúci akosi do prázdna. No celkovo som mal z románu dobrý pocit, asi aj kvôli tomu čaru, ktoré mu dáva krása češtiny autorovej doby.