Zbierka poviedok Záhrady je Hlušíkovej prozaický debut, ktorý potvrdzuje fakt, že literárne žánre môžu pôsobiť v zaujímavej symbióze. Próza môže byť podnetná pri tvorbe poézie, a predovšetkým poézia môže fungovať v originálnej interakcii s prózou. Tak to dokazuje autorkina práca. Gradáciu a napätie vytvára a udržuje práve pomocou poetickej imaginácie, silných obrazov, ktoré dovoľujú zostručniť samotný text, pretože ich výpoveď je dostatočne živá a zrozumiteľná. Cieľom zbierky je samozrejme podnietenie k reflexiám súvisiacim s otáznikmi života ako takého. Autorkin prejav je pritom nenútený, originálny a čistý. Ide o krátke poviedky, ktoré napriek krátkemu rozsahu ohromujú šírkou odkazu a netradičnosťou obrazov.