V Priezračných veciach vidieť, že Nabokov rád experimentoval s textom, s formou aj obsahom. Zároveň cítiť vplyv poézie, keďže písal aj tú. Je to originálne dielko.

Taký krásny námet a takto premrhaný. Ja už toho Nabokova čítať nebudem. Čítal som doteraz šesť jeho kníh a vo viac ako polovici zhadzoval sám seba. Pritom veliký dar slova, odvaha otvárať kontroverzné témy, schopnosť výstižne popisovať ľudské vnútro. Lenže potom nazve postavy Humbert Humbert, XY, alebo “naša osoba, Titus Osoba”, a karikuje sa. To nie je dobré na nič, nepomáha to dodať príbehu civilnosť, nepomáha to odosobniť sa od postavy, nezjednodušuje to rozprávanie. Iba si uberá na pôsobivosti.