Záverečná rozsahom najväčšia časť kroník Západného pobrežia je zároveň najdepresívnejšia a najskeptickejšia zo všetkých fantasy kníh, ktoré som od Ursuly čítal. Napriek tomu, že je určená predovšetkým mladým čitateľom, budú pravdepodobne oni mať s jej čítaním riadny problém. V knihe sa nenachádza kladný hrdina, ktorý by zodpovedal dnešným štandardom. Gavir je mladý, má strach, občas je zbabelý a prenecháva veciam voľný priebeh. Vyznačuje sa však dvomi darmi: vidí budúvcnosť a má dar slova. Napriek všetkému sa napokon dokáže vzoprieť osudu. Le Guinová je expertom na ľudský rozmer v rôznych politických systémoch. Tentoraz rozohrala svoju hru vo fantasy kulisách. Zobrala si na paškál spoločnosť otrokársku a spoločnosť anarcho-individualistickú (mesto v lesoch) a obe dala do protikladu s mužsko-ženským princípom. V oboch týchto spoločnostiach, či už autoritárskej alebo rovnostársky anarchistickej muži ako celok nevyzneli veľmi pozitívne. Kniha je o násilí, nevedomosti, ovládaní človeka človekom bez rozdielu o aký typ spoločnosti sa jedná ale aj o túžbe po slobode, o oslobodení jedinca z područia. Autorka má tiež jeden dar, dokáže opísať násilie bez toho, aby ho heroizovala, čo nie každému môže sadnúť. Čitateľ prahnúci po akcii, môže text knihy vnímať ako nekonečnú nudu. Tomu, kto vie, čo môže od autorky očakávať sa bude kniha určite páčiť. U mňa veľmi dobré čítanie.