V noci, keď nevyšiel mesiac nejde ani tak o samotný príbeh, ako skôr o každé slovo v pralese hutného textu, do ktorého, keď sa Vám podarí sústredene začítať – nájdete prúd vánku, ktorý Vás prevedie príbehom ako Nič ... Nepredierajte sa textom s vypätím. Tak len každé slovo a vetu zabijete naostrenou čepeľou mačety. Aby ste našli ľahkosť každej vety, ktorou text plynie – musíte sa dostať do trajektórie mušky unášanej vánkom, ktorý si nachádza cestu aj cez ten najhustejší pralesný porast vetných zmyslov a významov. Noc, keď nevyšiel mesiac si od Vás vyžaduje vypratať z hlavy všetky odbočky, ktoré vám otvára a ponúka nesústredenosť. Dai Sijieho Noc si od Vás vyžaduje sústredenosť na „plný úväzok/(záväzok)“. V momente keď sa Vám podarí vhupnúť do flowu textu a bohatého prekladu Bei Panákovej, ocitnete sa v toku čitateľského zážitku osvetleného žiarou mesiaca, ktorý je aj za hrbov slov a viet stále prítomný v Sijieho metaforickosti modelujúcej skvostne jeho jazykovú obrazotvornosť. Zdrojom tohto neprítomne stále prítomného svetla je okrem literárneho umenia autora (a prekladateľky) aj Vaša sústredená myseľ. Len keby to s tou sústredenosťou počas tejto konkrétnej Noci, nebola niekedy taká fuška .. .) „„Tie slová na Vás zapôsobia ako liek proti amnézii. Zázračne sa Vám budú ukladať v mozgu a Vaša vzkriesená pamäť začne pomaly ožívať“ ... („s.126“)““

Kniha pisana zaujimavym stylom, ktora povzbudi vas zaujem o posledne chvila cisarstva v Cine. Po jej precitani je na zamyslenie, ako malo veci dokaze zmenit ludsky osud, cestu , ktorou sa clovek vyberie.