Od knihy s takto perspektívnou témou som čakal viac. Namiesto dobrého rozpracovania témy som dostal pseudofilozofické tliachanie a zlepenec zložený z citátov osobností, úryvkov z kníh a prepisov listov väzňov pankráckej sekyrárny (pôsobivá, no desivá časť českých dejín, o ktorej som dodnes nevedel). Niekedy som mal dokonca pocit, že sa autori vôbec nedržali témy a písali o niečom úplne inom, inokedy kniha pôsobila ako monológ frustrovaného dôchodcu o tom, že ľudia sú bezcitné prasce, svet je zlý a "za minulého režimu bolo lepšie" (na druhej strane som zrejme nebol tak ďaleko od pravdy, obaja autori knihy sú v dôchodkovom veku). Taktiež som nechápal podkapitolu "Cirkev a strach" kde autori moralizujú, že človek sa "odpútal od boha" namiesto toho aby sa zamerali na techniky, ktoré cirkev používala po stáročia aby vo svojich ovečkách vzbudzovala strach a poslušnosť (a úspešne to robí doteraz). Dokonca vidia ako pozitívum, že ak bol človek zviazaný náboženskými pravidlami, strach mu nedovolil porušiť ich. Namiesto faktov a triezveho pohľadu celá kapitola vyznela ako nepodarený katechizmus. Kniha by zúfalo potrebovala korektora, lepšie prepracovanie a viac objektivity.