Ako hovorí staré dobré príslovie o tom, že rodinu si nevyberáme, vedia svoje aj postavy Ružena, Klára, Elena a mama. Tak ako budete postupne čítať príbehy jednotlivých postáv budú sa pred vami otvárať ich trináste komnaty a možno sa vaše prvotné nesympatie zmenia minimálne v porozumenie. Rozvodom zatrpknutá Ružena má komplikovaný vzťah s vlastnou mamou, ktorej robí celý život bútľavú vŕbu, ale reciprocita nefunguje a mama považuje jej problémy za banálne, s otcom, ktorého smrť jej prináša úľavu spojenú s výčitkami, lebo odvtedy už jej nikto nedáva najavo, že nežije podľa predpísaných očakávaní a predstáv. Zdena, teraz sestra Klára, si zvolila kariéru duchovnej osoby. Ani ona nesplnila otvcove očakávania o hromade vnúčat, veď kto už môže zabezpečiť rozširovanie klanu, keď nie ženy svojimi zdravými, funkčnými maternicami... Elena, ktorá sa vydala za ich brata Michala, nosí v sebe cudzie osudy, ktoré sa v nej zahniezďujú ako bodliaky do chlpatej deky, kúsok vždy ostane. Všetci traja súrodenci by sa radi skryli pred svetom aj najmä pred zvyškom rodiny. Napriek zábleskom snahy porozumieť tomu druhému zostávajú zavretí vo svojich ulitách. Po smrti otca zostávajú prepojení už len cez matku, ktorá v závere leží na smrteľnej posteli. Jediná vzbura, ktorej sa v živote dopustila, bol akt rozstrihanie manželových košelí po zistení jeho nevery. Odpustila, nezabudla. Duch otca sa vznáša nad riadkami celej knihy a postupne odkrýva jeho životné krivdy. Knižka sa číta veľmi ľahko, no ponúka množstvo hlbokých zamyslení a zákutí, v ktorých sa môžete na chvíľu skryť.. "Michal sa skrýva pred svetom, hoci je politik. Klára si zakazuje modliť sa, hoci je rádová sestra. Všetci traja aj s Ruženou by sa najradšej skryli pred svetom, a najmä pred zvyškom rodiny. Najradšej by vystúpili z toho obrazu, ktorý znážorňuje život ich otca, mamy, uja, celej krajiny, aj kus ich života. Pohybujú sa v obmedzenom rámci, ktorí nevytvorili. Keby tak mohli odísť niekam, kde by boli bez svojho rodinného kontextu."