Možno to nieje literárne veľdielo, no Ľuba Dobrovodu a jeho poviedky mám veľmi rád, napr časopis Rozum by som si bez neho ani nevedel predstaviť. Malkáča môžete brať ako úsmevné príbehy z takej obyčajnej socialistickej rodiny, na druhú stranu, ako strany pribúdajú, príbeh vytvára nie veľmi veselý obrázok o tom, ako naše národy komunizmus ako ľudí poznačil. Obe knihy série sú dostupné aj ako perfektne spracované audioknihy.

Prekvapuje ma, že Ja, malkáč nedostal viac hviezdičiek. Ak niekto očakáva "inteligentný" humor, tak sa mu ho nedostane. No ten, kto ku knihe pristúpi tak, že je to sociologický prierez obyčajenj československej rodiny, kde každý hrá svoju rolu navonok, no doma už na to enegiu nemá, dočká sa pekne veľkej dávky sebapozorovania, posudzovania a reflexie. Autor prekvapivo podáva tie najsmutnejšie každodenné príbehy o týraní, nezhodách, hádkach a nekonformite z hľadiska malého dieťaťa, ktorý vám ich predostrie ako hotovú vec. Ako niečo, čo je dané a netreba nad tým polemizovať. Ako niečo, čo je nemenné. A to vás núti sa zamýšľať nad tým, v akej situácii sa nachádza to dieťa. A možno aj dieťa vašej známej, suseda, sesternice... Viete sa nad tým všetkým zasmiať, pretože, nech si píše kto čo chce o inteligentnom humore, kniha je naozaj vtipná. A pod povrchom toho vtipu a humoru cítite ten nekonečný smútok a sklamanie, tú únavu zo života ľudí, ktorým to naozaj nevyšlo.