Po záplavě optimismu strunových teoretiků, trvajícího již téměř 40 let (!) (a kterým hýřil Brian Greene ve svém Elegantním vesmíru), tu konečně zaznívají poněkud skeptičtější tóny. Atmosféra knihy je těžko popsatelná, moje čtenářská nálada hraničila s "badatelskou melancholií", texty vykazují opatrnost ve formulacích, Smolin se vyhýbá jasnému závěru ve smyslu že teorie strun je netestovatelná a nakonec snad dokonce i nevědecká, krouží jako kondor ve vzdušných proudech okolo základních otázek fyziky, ale východisko není na obzoru. Smolin končí líčením, jak to dnes ve světě vědy vlastně chodí a stěžuje si, že vědci schopní provést další potřebnou a důkladnou revoluci jsou akademickou obcí programově ignorováni. Kniha na mne dýchla tolik potřebným alternativním ovzduším, které ředí konzervativní síly v dnešní vědě a dala mi pocítit, že není všecko zlato co se třpytí.

Táto kniha mi vyše roka driemala na poličke než som sa k nej dostal- dlho čakala na svoju šancu a naprosto neoprávnene! Podľa môjho názoru iba človek, ktorý rozumie istej problematike naozaj do veľkej hĺbky, vie vysvetliť pomerne náročné veci zrozumiteľnou formou bez barličky náročnej a pre laika často nestráviteľnej matematiky. Ale upozorňujem, ak ste fanúšikom teórie strún, tak túto knihu nečítajte- zoberie vám ilúzie a utvrdíte sa v tom, čo si už nejakú dobu sám myslím- že táto teória je jedna veľká bublina. Okrem podrobnej a mimoriadne vyváženej analýzy teórie superstrún autor načrtáva veľmi zrozumiteľnou formou i ďalšie špekulatívne teórie idúce nad rámec Einsteinovej špeciálnej relativity či kvantovej teórie. (veľmi elegantná je napríklad duálna špeciálna relativita). Posledná tretina knihy je venovaná zamysleniu nad vedou ako takou a obsahuje veľa zaujímavých otázok /i odpovedí/ o tom aká je dnešná špičková veda. Prečo v dnešnej vede je veľa technicky nadupaných "robotníkov" ale žiadni vizionári typu Einsteina, Schrodingera, Diraca atd. Mal by dnes mladý začínajúci Einstein šancu vôbec sa niekde zamestnať? Platia vo vedeckých kruhoch nejaké demokratické pravidlá, či skôr prevažuje autoritatívnosť vodcov? A prečo je vo vede dôležitý filozofický prístup ?