Nádherný filozofický monológ starého človeka nachádzajúceho sa na konci vlastnej životnej púte, počas ktorej si niesol so sebou viac či menej statočne svoj ťažký kríž. Kresťanský podtón v knihe vôbec nie je na príťaž, naopak aj "nekresťanom" sa autor snaží ukázať, že síce každý je zodpovedný za svoje hriechy, ale dôležitá je láska k blížnemu, a ak zlo vykonané počas pozemského života človek patrične a úprimne oľutuje, vždy je nádej, že po smrti nájde jeho duša zaslúžený pokoj. Láska a odpustenie sú základné piliere kresťanského učenia, no mali by byť aj základom životnej filozofie každého z nás bez ohľadu na vierovyznanie. Pretože ľudské nešťastie je vo väčšine prípadov iba dôsledkom nedostatku lásky - k sebe, k druhým, k životu.