Štefan Žáry, narodený roku 1918, je známy aj ako nadrealistický básnik. Surrealistická tvorba však predstavuje iba krátky úsek z polstoročia jeho literárneho úsilia: poézie, poviedok, románov, esejí, prekladov. Tvorivý oblúk siaha od prednadrealistického básnického debutu SRDCIA NA MOZAIKE z roku 1938, až po novelu KTORÝSI DEŇ Z KONCA LETA, ktorá vyšla roku 1998. Posledných dvadsať rokov tvorby venuje Žáry najmä písaniu esejí. Štyri zväzky, ktoré ich obsahovali, veľmi rýchlo zmizli z kníhkupeckých pultov. Do tohto lákavého príbuzenstva - celkovým poňatím i štýlom - možno zaradiť aj toto Žáryho fejtonistické dielko, rozmarným štetcom načrtnutý profil uplynulého literárneho storočia na Slovensku s jeho umeleckými úsiliami, koncepciami, ale aj úskaliami.Na pútavom proscéniu prebieha pred očami čitateľa onen odveký vážno-ironický turnaj, ktorý zvádzajú nezdolní tvorcovia, vzťahujúci ruky ku krídlam orlov ako aj veterných mlynov.