Neviem či mám radšej Nothombovej knihy, ktorých dej je čistou fikciou, alebo tie s autobiografickými prvkami, akou je aj táto konkrétna, ale s určitosťou viem povedať, že jedny i druhé na mňa pôsobia neodolateľne podmanivo. Kým tie fiktívne vynikajú ohromnou Améliinou fantáziou, v autobiografických sa zas naplno prejavuje výnimočnosť jej osoby. Svoju nebojácnosť, nepokoj, ktorý ju poháňa, energiu, ktorá z nej priam tryská, šarm, osobné čaro – celú tú zvláštnosť svojej osobnosti s ľahkosťou a humorom pretavuje do kníh. Ani Eva, Ani Adam nie je typickým príbehom o romantickej láske, je to skôr kniha o koi, teda náklonnosti. Láska v nej však zohráva kľúčovú úlohu. Amélie vyjadruje svoju vrúcnu lásku k Japonsku, k tejto zemi a jej ľudu, svoj úprimný obdiv k ich tradíciám, zvykom, kultúre. Krásny pohľad na Japonsko očami jednej neobyčajnej Belgičanky.

Knížka mě mile překvapila. Byla velmi čtivá. Autorka, Amélie, miluje Japonsko. Jeji vztah s tokijcem a jejich soužití bylo zajímavé. Ale takovýto konec jsem tak trochu čekala. Ale úplný závěr byl až dojemný. Určitě si ještě nějakou knihu autorky přečtu. Moc se mi líbily výlety Amélie do hor.