Vskutku, pri čítaní týchto svojských próz si nemožno nespomenúť na Kafku. O to viac ma prekvapilo, keď som sa v doslove dočítal, že Aichingerová Kafku skoro vôbec nečíta :). Náročné čtivo, kde ma často vyčerpala poviedka o jednej stránke. Rozrušovanie jazyka, borenie tradičnej schémy poviedkového rozprávania a dej, ktorý treba rozkľúčovať, prípadne si ho rovno domyslieť. Aichingerová to čitateľovi rozhodne neuľahčuje (a je to zámer), jej prózy a poézia sa nemusia zapáčiť hneď na prvú dobrú, ale po uležaní, stále viac a viac dozrievajú. A to si cením. P.S.: Priznávam ale, že prvý výbor KDE BYDLÍM z r. 1966 ma oslovil o ždibec viac, prípadným záujemcom teda (za seba) odporúčam začať ním :)

,,Pomalost je radost." I. A.