Beštiálne ilustrácie Glenna Fabryho (Sandman: Věčné noci) je super, ale nepáčil sa mi vzhľad Thora a čáryfuka, takto nakreslení mi pripadali nesympatickí. Spôsob, akým bol vyriešený (zdanlivo neriešiteľný) problém, na ktorý boli dovtedy všetci krátky, mi pripadal príliš jednoduchý. A prejavuje sa tu častý problém superhrdinských komiksov: hoci sú superhrdinovia neuveriteľne mocní (preto ostatne to pomenovanie, superhrdinovia), objaví sa na scéne problém, ktorý nedokážu vyriešiť. Jasné, chápem, ak by ho vyriešili behom pár stránok, neexistovali by superhrdinské komiksy. Ale práve tunajšia hrozba síce bola patrične monštruózna, ale aj tak sa mi nechce veriť, že na ňu bol krátky Vision. A Dr. Strange? Tomu fakt neverím. Ešte chápem, že Iron Man. Ale oni? A kde je dofrasa Wolverine, keď ho Amerika potrebuje? V Kanade?! Avšak, pri bránach Asgardu, tým by sme s mínusmi skončili. Thor: Vikingové je perfektná jednohubka. Na nič sa nehrá, ale do toho „nič“ ide naplno a to z nej robí kvalitnejší komiks, než sú niektoré iné konkurencie, ktoré sú oveľa ambicióznejšie. Vedel som, že to bude drsné, priamočiare a rázne, ale aj tak ma prekvapilo, aké to bolo drsné, priamočiare a rázne. Násilie dosahuje nevídanej miery. V tej svojej priamočiarosti je to veľmi sympatické a osviežujúce. Zamrzia nulové bonusy (a obálka mohla byť atraktívnejšia). Scenár od klasicky drzého Gartha Ennisa (Ghost Rider: Cesta do zatracení, Punisher: Vítej zpátky, Franku) drží našu pozornosť neustále v pozore. Takže proti zlu je nasadený nacistický pilot a rytier zahajujúci rána upaľovaním nevinných pardon zlých čarodejníc. Síce Ennisa jemne upodozrievam z toho, že opajcoval prvých Pirátov Karibiku, ale budem sa tváriť, že som si to nevšimol. Skôr, než sa to začne, to končí. Miestami som až neveril, ako ďaleko boli tvorcovia schopní zájsť (a čo im v Marvele odsúhlasili). Užite si túto apokalyptickú jazdu. Thor: Vikingové sú v podstate viac „ragnarok“, ako samotný Thor: Ragnarok.

Přiznávám, že patřím mezi fanoušky Gartha Ennise. Člověk, který má na svědomí Punishera, Hitmana a Preachera, si poklonu rozhodně zaslouží. O to větší zklamání pro mě však jeho Thor byl. Jistě, příběhová linka vcelku funguje, snad jen že masakr v New Yorku zdaleka nepůsobí tak opravdově, jak by jeho krvavost měla evokovat. Problém je prostě v Thorovi. Představte si Mirka Dušína, navlečte ho do trikotu a dejte mu Asterixovu přilbu. Nepřipomíná temnou a hrozivou sílu, ale SuperDušína. Fandil jsem víc zombíkům vikingům než jemu, což ode mě asi bylo dost nečestné a nesportovní. Při srovnání s řadou Ultimates, kde je Thor naprosto parádní, se holt těžko zvyká na původní verzi jeho osobnosti.