Príbeh Lucy Gaultovej je mojou prvotinou od Williama Trevora, ale rozhodne nie poslednou knihou z tvorby tohto Íra, po ktorej siahnem. Už od úvodných stránok ma upútala neuveriteľná ľahkosť, s ktorou autor čitateľa prevádza Lucyným pribehom. Omamný pokoj, akým opisuje aj tie najvypätejšie situácie ostro kontrastuje s viacerými dramatickými udalosťami románu. Trevor začína svoje rozprávanie opisovať z pohľadu nezainteresovanej osoby - rozprávača, postupne sa však stáva viac osobnejší, vžíva sa do pocitov jednotlivých postáv, až napokon opisuje udalosti ich očami, tak ako ich vnímajú oni sami. Lucyn príbeh je jedným z tých románov, ktoré rozprávajú o osudnej udalosti na základe ktorej sa spustí reťaž nedorozumení a fatálnych dôsledkov nie práve najšťastnejších rozhodnutí. Autor píše nevtieravým, podmanivým spôsobom a vy celú dobu dúfate v zvrat, vďaka čomu čítate so zatajeným dychom až do poslednej stránky. Hoci román má tragický podtón, po dočítaní sa neubránite spokojnosti a pokoju, ktorý táto kniha navodí, ani sympatiám k postavám, k ich bolesti, trápeniu, pocitu viny, ktorý si neustále nosia so sebou, kamkoľvek sa pohnú. William Trevor je skrátka fantastický rozprávač!

Krásná kniha. Taková zvláštní, všechno je tam takové tiché, nenápadné, tiše plynoucí. Je tam spousta nevyslovených slov a přesto víte o čem se mluví, je to náznak a přesto není pochyb co bylo myšleno. Je to příběh obyčejných lidí, obyčejné rodiny do jejichž života zasáhla shoda nešťastných náhod . Příběh o lidech, kteří hledají odpuštění a hledají jak naplnit svůj zbývající život. Je to krásná kniha, útlá sice počtem stran , ale přesto tolik obsažná sílou příběhu.