V každej krajine a v každej intelektuálnej debate sa vyskytujú celé davy tých, ktorí vyhlasujú "smrť Marxa a marxizmu", víťazstvo nového svetového poriadku a staronových vízií sveta. Jacques Derrida ukazuje, že Marxove myšlienky a marxizmus sú mŕtve veľmi zvláštnym spôsobom: samotní vyhlasovatelia ich síce považujú za mŕtve, no zároveň sa ich boja, ustavične deklarujúc, že sa môžu vrátiť, že sú mŕtve, ale stále žijú. Ako strašidlá, prízraky, fantómy, duchovia, tiene, vracajúci sa mŕtvi, neškodní a vysmievaní, no zároveň paradoxne hroziví a nebezpeční. Derrida neanalyzuje iba zvláštny diskurz protivníkov marxizmu: ukazuje zároveň, ako sa u Marxa samotného prejavuje zvláštna štruktúra a plejády najrozličnejších duchov, tieňov, prízrakov a strašidiel. "Duch Marxa a marxizmu" je veľmi zvláštna a fascinujúca figúra. Derrida nastoľuje aj problém intelektuálneho a politického dedičstva, zodpovednosti a dedičstva všeobecne. Čo z Marxa a marxizmu zostáva, musí zostať, a prečo? Prečo sa duch Marxa nedá exorcizovať? Čo je to vlastne dedičstvo marxizmu a ako sa k nemu zodpovedne postaviť v súčasnosti?