Prvá vtipná poviedka "Láska a smrť na Vianoce" je skvelá - satiricky opisuje napr študentský slovensky život s pohľadu Francúza a pripravuje mu čím ďalej absurdnejšie trampóty, so spoznávania slovenských zvyklostí. Ostatok však spadá k priemernosti. Systém poviedok je vcelku podobný (až na 2, ktoré sú úplne klišé (bábika, nočný vlak)) - hlavná postava obkolesená svojim svetom, (v ktorom sa väčšinou skvele vyzná) ho predkladá čitateľovi a vykrikuje plno mien a názvov. Ostane to prakticky len pri tom, výrazné zmeny deja sa nekonajú. Spolu to vyznieva ako zmeska rozhovorov tristorakých umelcov so sveta v ktorom sa Hvorecký pohybuje. Hlbšie vyznenie z toho všetkého je podobné, akoby sme na tom večierku boli, ale vypili príliš veľa a na druhý deň sa na tieto rozhovory rozpamätávali. alebo ak chcete ďalšie prirovnanie je to ako s tým silákom čo má plno reči ako nás zbije, ale samotná bitka sa nekoná. Hvoreckého nehorázny príklon ku konzumenstvu striedavo berie lepším rozpracovaným príbehom vietor z plachiet, inokedy z čítania robí eazy nezáväznu pohodu. Psanie o sexe v jednej poviedke zásluhou tohto konzumenstva jednoducho neuspokojuje - chýba tu určité hnanie do krajnosti. To by však spoločnosť rozdelilo na dva tábory a to spisovateľ nechce. Ak by Hvorecký vystavoval svojich hrdinov do vtipných situácií (ako v prvej poviedke) zrejme by vydal aj veľmi dobrú a vtipnú knižku.

Poviedka Láska a smrť na Vianoce je dosť pravdivá a druhá polovica aj veľmi vtipná, podľa mňa na 5 hviezdičiek. Druhá je zaujímavá, ale zvyšok je priemer.