Jedna z tých lepších grafologických kníh, ktoré sa dobre môže čítať aj širšej verejnosti. Rozhodne mi to prišlo prehľadnejšie napísané ako grafológia od Jeřábka (2003) alebo od Kulku (2001). Asi najpraktickejším dielom je doteraz kniha od Fischerovej a Katzerovej (2009), ale Romanová prepája vo svojej viac symbiózu jednotlivých znakov, hovorí o vývine písma v detstve, o predĺžení ruky, ktorá je len nástrojom mozgu. Ku koncu boli veľmi zaujímavé jednotlivé grafologické rozbory. Čo mi vadilo, a kvôli čomu utrhujem jednu hiezdičku, bola neaktuálnosť- v dobe vydania originálu knihy v roku 1952 bola ešte homosexualita kladená do triedy chorôb a sexuálnych odchýlok! Bolo by fajn do knihy napísať nejaký dodatok, kam odvtedy grafológia pokročila, alebo aké zmeny sa udiali za tých cca 70 rokov...

Co mi na knížce dost vadilo, byla občasná nepřehlednost. Autorka např. popisuje jedny specifické rysy, které nejspíše nese pisatel nějakého písma a o několik desítek stránek dál se k tomu rukopisu zase vrací, v rámci jiné charakteristiky, kde už ale není znova uvedeno písmo pisatele - v závorce je pak za textem uvedeno pouze číslo obrázku-textu a teď se v tom vyznejte a listujte knížkou. To mi vadilo a postrádalo to na jisté přehlednosti. Grafologie od Jeřábka se mi četla podstatně lépe.