Slovenský literárny vedec a esejista Július Vanovič napísal knihu fiktívnych listov, v ktorých sa provinciálnosť spája so svetovosťou, privátnosť s odkazmi na svetovú literatúru, filozofiu a tvorivé myslenie. Sú to Listy zo starého dvora, eseje, postrehy pozorovateľa starej i novej totality, ktorý uvažuje o všeobecných mravných, filozofických a literárnych otázkach, no zároveň reflektuje život i „malé“ dejiny svojho kraja. Vanovič, známy svojimi Antidialógmi, spomienkovými knihami o meste Martin, monografiami o I. Barčovi-Ivanovi a A. Bednárovi, ale aj nedávno vydanými esejami o švédskom filmárovi I. Bergmanovi, napísal knihu veľmi osobnú, typicky vanovičovskú, no zároveň veľmi slovenskú a v prepojení na myšlienkový odkaz veľkých českých a svetových osobností (V. Černý, K. Čapek, H. Bergson, M. Proust, F. M. Dostojevskij, C. G. Jung, M. Durasová a iní) aj knihu európskeho intelektuála. Je to chronologicky členená kniha esejí, úvah, postrehov a "listov", čiastočne z obdobia pred 1989 a z veľkej časti zo súčasnosti. Vanovič nesmel dlhé roky publikovať a každá jeho kniha vyvoláva záujem, lebo je známy svojou zaťatosťou a originalitou.