Druhý diel o tajomnom bratstve pána Benedikta je minimálne rovnako dobrý ako ten predchádzajúci. Síce sa mu dajú vyčítať niektoré rovnaké chyby ako v predchádzajúcej knihe, ale sú tu aj niektoré posuny, pri ktorých cítiť, že sa autor poučil a snažil sa svoje dielo vylepšiť. Kritickým okom sa dívam predovšetkým na úvod. Vzhľadom na to aké je pre deti umenie udržať pozornosť a nenudiť sa, obávam sa, že je zbytočne naťahovaný. Kým sa objaví skutočné nebezpečenstvo, budú sa musieť prebrodiť štyrmi-piatimi desiatkami strán. Navyše je tu mnoho poukázaní na predchádzajúci diel so snahou priblížiť postavy a dej predchádzajúceho románu pre tých, čo ho nečítali. No môže to naopak vyvolať pocit, že obe knihy sú tak pevne prepojené, že nemá cenu pokračovať v čítaní ak prvý diel nepoznáme. A pre tých, čo prvý diel čítali ide o zbytočné opakovanie známeho. Napriek všetkému sa však do hlavného konfliktu dostávame skoršie než v prípade predchádzajúceho dobrodružstva, ktoré napredovalo skutočne slimačím tempom. Výraznejším vylepšením je to, že z knihy už tak neprýšti pre koho je určená, ale otvára sa širšej skupine čitateľov. Opäť sa musím odvolávať na predchádzajúci diel: keď som ho začal čítať, mal som dojem akoby kričal, že je určený predovšetkým premýšľavým deťom, ktoré sa radi učia, radi chodia do školy a vzorne sa správajú. Deti pôsobili pomaly ako pionieri a bežným rovesníkom sa vôbec nepodobali. Ak je dieťa podobného typu, rado sa učí a rieši logické úlohy a v živote za to čelí posmechu medzi ostatnými, je to vynikajúca voľba, pretože sa s hrdinami ľahko stotožní. Ak nie, bude pre nich asi problém pri knihe vydržať. No teraz už hlavní hrdinovia pôsobia oveľa viac realisticky so všetkými „nedostatkami“, ktoré k deťom patria: snažia sa rozhodovať podľa seba, príkazy neposlúchajú, dokonca dospelým utečú, vystavujú sa nebezpečenstvu, málokomu veria a aj sa medzi sebou hádajú. Stále však zostávajú kamarátmi, súcitia jeden s druhým, pomáhajú si a povzbudzujú sa. Ľudí, ktorých milujú si vážia a sú schopné pre nich veľa obetovať: od straty pohodlia až po ohrozenie svojho bezpečia a zdravia. Kniha má tak naďalej značný výchovný dopad. Zároveň núti k vzdelávaniu, pretože sem-tam autor vsunie do textu slovo alebo termín, ktoré si bude musieť vyhľadať alebo nechať vysvetliť. Pozornosť sa po rozbehnutí deja udržuje pomerne dobre. Je tu viac akcie, atraktívne prostredia sa neustále striedajú a pocit ohrozenia stúpa až do záverečného vyvrcholenia. Túto časť autor zvládol skutočne brilantne. Zároveň si autor našiel čas riešiť aj osobné dilemy jednotlivých hrdinov: Renek sa musí naučiť dôverovať ľuďom a veriť v ich dobrotu, Brčko zasa zvládať pocit nadradenosti voči ostatným deťom, Katka si uvedomuje nebezpečenstvo, ktoré neustále jej otcovi hrozí a ktoré si dovtedy nepripúšťala a Konstance trpí tým, že prichádza o blízku osobu. Každé z nich musí svoj strach potlačiť a premôcť ho. Teraz už len dúfam v to, že vydavatelia vydajú aj posledný, tretí, diel a ľutujem, že ďalšie pravdepodobne nebudú (s výnimku prequelu o detstve pána Benedikta). Táto štvorica by si ich zaslúžila viac a ich príbehy si užijú aj starší čitatelia vrátane dospelých.

Staré známé postavy ve zcela (opravdu zcela?) novém dobrodružství. Silná trojka z prvního dílu se vrací a spolu s ní i pan Benedikt a jeho pomocníci. Rok poté, co se dětem podařilo přemoci Benediktovo zákeřné dvojče, se mají konečně zase osobně sejít. Pan Benedikt jim navíc slíbil napínavou a zábavnou hru, kterou si u téhle příležitosti zahrají. Jenže to by nebylo dobrodružství, kdyby se všechno vyvíjelo podle plánu. Druhý díl mě bavil o něco méně než první. Snad že operoval s podobnými vzorci, snad pro přemíru akce, které bylo tolik, že přestávala být akční. Honba za záchranou ztrácela na dramatičnosti a celé mi to přišlo zbytečně natahované. I tak je to pořád jedna z nejlepších dobrodružných knížek pro děti, které jsem s těmi svými četla. Škoda chybějících dalších dílů. Velká škoda. Nevydat rozpřekládanou -logii je prostě sprosťárna.