De Mella mám veľmi rád, pretože sa svojím životom odvážne pokúsil o koncepciu univerzálneho spirituálneho jadra spomedzi všetkých náboženstiev, ale túto knižku treba brať s obrovskou rezervou a samozrejme vysvetlím prečo. Teológovia, alchymisti, mystici, ezoterici a duchovní učitelia majú neskutočnú tendenciu bagatelizovať nastolenú problematiku - v prípade de Mella - sme naprogramovaní. Je to spôsobené tým, že bez toho, aby si to uvedomovali, prekračujú línie svojich kompetencií v slepej snahe pomôcť. Mello nemá sociologické vzdelanie, nemá psychologické vzdelanie, nemá lekárske vzdelanie a teda je logické, že problém vidí jednoducho ako - sme naprogramovaní. Čím menej človek vie, tým jednoduchšie sa veci ukazujú, čím viac vie, tým si viac uvedomuje zložitosť všetkého. Ak by ste oslovili lekára, či psychológa, aby napísali obdobnú knihu, požadovali by roky času a predpokladal by som trojnásobný rozsah. Mello teda píše oslovujúco, inšpirujúco a motivujúco, ale povrchne a príliš idealisticky. Príkladom uvediem jeho teóriu hnevu. Navrhuje intrapunitivitu (viniť seba - svoje naprogramovanie) namiesto extrapunitivity (viním okolie), ale táto teória nemôže obstáť pretože psychofyziológia prostredníctvom ega nedovolí človeku všetku zodpovednosť klásť na svoje plecia, pretože by prišiel do chronickej úzkosti - konštantného sklamania zo svojho JA. Na strane 96, Mello píše: ...prečítal som tiež niekoľko kníh o psychológii od uznávaných kapacít. To je super, ale odborníka to nerobí. Knihu doporučujem na odpočinkové čítanie.