Čo je horšie ako trest smrti? Po prečítaní tejto knihy to budete mať jasné: je to doživotný trest odňatia slobody. Desať doživotne odsúdených zločincov, s trvalým pobytom v Ústave na výkon trestu v Lepoldove, hovorí o svojom každodennom živote za mrežami, o príčinách, ktoré ich tam dostali, ale aj o svojich snoch a túžbach. Rozhovory, ktoré vznikli na základe dva roky trvajúcej korešpondencie medzi autorom knihy a odsúdenými, sú otriasajúce svojou úprimnosťou a autenticitou. Galéria výpovedí je pestrá: od úsečného sériového vraha Ondreja Riga (9 vrážd), cez štylisticky obratného Ľubora Masára (lúpežná vražda), cynického Miroslava Borbélyho (2 vraždy), až po obete alkoholizmu, neutešenej sociálnej situácie či vlastnej demencie ako Zoltán Keka (2 vraždy), Jaroslav Garaj (4 vraždy) alebo Miroslav Dubaj (2 vraždy). Spoločnosť dopĺňajú Ján Karvai a Jozef Koky, ktorí doživotie dostali v rámci zásady Trikrát a dosť za lúpežné prepadnutie. Títo muži zrejme v Leopoldove aj zomrú. Tak znie ich rozsudok a každý z nich vie prečo. Tí najstarší z nich už majú odsedených vyše dvadsať rokov, ale údesné zločiny, ktoré spáchali, dodnes nevybledli. Táto kniha sa nedá prečítať na jeden záťah. Treba si ju dávkovať. Životné príbehy zatratencov, napísané ich vlastnou rukou, nie sú žiadnou slepačou polievkou pre dušu, ale skôr horkou pravdou o živote, ktorý sa stal trestom.