Autor v Antimemoároch pútavým, esejisticko-rozprávačským štýlom rozprestiera pred nami svoj život a ruptúry svojej doby od oslobodenia 1945 cez dlhé roky komunistického režimu. Je to odysea cez stalinské 50. roky plné bezprávia, vzápätí znesiteľnejšie 60. roky a po dubčekovskej jari a okupácii: pracovné degradovanie a zákaz publikovania. V jeho denníkoch ožíva temná konsolidačná doba, rozprávanie prepletá reflexiami, osobnými svedectvami o A. Matuškovi, D. Tatarkovi, L. Mňačkovi, M. Rúfusovi, L. Ťažkom, S. Šmatlákovi a iných svojich priateľoch i nepriateľoch, nepríjemných funkcionároch a literárnych chameleónoch.