Kniha dostala jednu hviezdičku vďaka krásnej obálke, to je ale všetko čo som z nej mala. Obsahovo nie veľmi obohacujúca 100 stranová "odborná" literatúra v ktorej autor napríklad opakovane spochybňuje myšlienky psychoanalýzy-napríklad uvádza, že odborníkmi bola dávno prekonaná teória vývinových štádií Mahlerovej, neuvádza však ktorými odborníkmi /len pre zaujímavosť jej teória sa vyučuje na vysokých školách a podľa jej princípov vývinu funguje aj psychoterapia/, tiež uvádza tvrdenia rôznych výskumov, opäť bez mena výskumníkov, či roku kedy boli uvedené objavy vyskúmané. Nešťastné detsvo je v jeho ponímaní detsvo s alkoholikom, psychicky chorým rodičom, alebo sem patrí aj sexuálne zneužívanie, iné traumy veľmi spomínané nie sú. Svoje tvrdenia o tom ako nešťasté detstvo nie je podstatné pre šťastnú dospelosť, opiera o listy, ktoré mu na jeho výzvu posielali ľudia, ktorí svoje detstvo vnímali ako nešťastné. Vôbec sa však nezamýšľa nad totuto vzorkou, nad jej charaktersitikami či motívom mu odpovedať na jeho výzvu. A najväčšia zaujímavosť, že žiaden z uvedených pisateľov jeho hypotéze neprotirečí a všetci do bodky sa so svojím nešťastným detstvom svopomocne vyrovnali.

Kniha, která přináší přístup zaměřený na řešení do nové oblasti dětských traumat. Je krásné čitelná a ukazuje, jak se lidé vyrovnávají s složitým dětstvím. Nabourává také klasický mýtus toho, že děti alkoholiků nebo narkomanů sami budou alkoholiky nebo narkmony.