No...v prvom rade, by som začal tým, že autorka pochopila "gender" (rod) v úplnom súlade s veľmi citlivou definíciou, ktorú vyslovila v sedemdesiatych rokoch Ann Oakleyová (ktorá empiricky amplifikovala zaujímavé zistenia v otázkach pohlavnej identity, ku ktorým dospel Terman). To bola z mojej strany prvá požiadavka, ktorej ak by autorka nevyhovela, knihu by som ohodnotil (asi po prvý krát) hodnotením ODPAD! ,pretože subjektívne interpretácie gender teórie a problematiky z nej vyplývajúce, sa nebezpečne hromadia chaos produktívnou rýchlosťou a vytvárajú nezrozumiteľné labyrinty, v ktorých sa laický, ale neraz aj odborný čitateľ nevyhnutne stráca. Znepokojivou črtou, príznačnou pre rôzne "gender interpretácie", sa mi vidí hlavne absencia zodpovednosti autorov, ktorí sa ponáhľajú svoje osobné úvahy monopolizovať pravdou. Judith Butler ma o správnosti pochopenia rodu presvedčila už na strane 43, kde píše, že gender ja argumentom proti výroku: biológia je osud. Ďalej píše: ...nech už je pohlavie biologicky akokoľvek nemenné, rod je kultúrne konštruovaný - a tak rod nie je ani kauzálny dôsledok pohlavia, ani nie je tak fixovaný, ako sa nám javí pohlavie. Avšak prehrýzť sa zbytočnou "kvetnatou terminológiou" a akousi nezrozumiteľnou filozofiou dalo mojej pozornosti zabrať. Tu pravdepodobne končím s pozitívami. Skepsu vo mne zalarmoval fakt, že o sociologicko-psychologicko-biologickej téme, navyše ako som už uviedol vyššie, veľmi subtílnej téme, písala profesorka rétoriky a literatúry. S rešpektom k autorkinej akademickej dráhe korunovanej titulom prof. musím povedať, že "sústo" rodu je nad jej kompetencie a všeobecný rozhľad tu nestačí. V takomto prípade hrozí nebezpečenstvo (ktorému sa autorka nevyhla), že svoju neadekvátnosť k téme bude prekrývať tendenciou tému natlačiť medzi mantinely svojej odbornosti - ktorá je? Politicko- filozofická? Pri dobrej vôli, snáď. Je zaujímavým faktom, že k téme rodu nachádzame len skromný počet publikácií od vhodnej odbornej verejnosti, ktorá si uvedomuje jeho zložitosť, a naopak veľký počet publikácií od autorov, ktorých posmelili k napísaniu kníh nám neznáme okolnosti. Celé to pripomína komickú situáciu pacienta, ktorému už roky nevedia podať lekári uspokojivú príčinu jeho migrén a ten sa rezignovane obracia o pomoc na vrátnika nemocnice (ktorý ale mohol niečo pochytiť :). Aj keď mi raz prof. Ruisel povedal, že filozofovať možno o všetkom (ako príklad uviedol obľúbenú tému z antiky - koľko anjelov sa zmestí na špičku ihly), snaha o metafyziku a nejaký zrozumiteľný koncept filozofie gendru končí v tejto knihy rozporuplným fiaskom. Rozporuplným myslím v doslovnom zmysle a nezachránil to ani vodopád odborných termínov, tak blahodárny pre metafyziku a dovolím si poznamenať, že keby toto čítal vždy na zrozumiteľnosť apelujúci Wittgenstein, žasol by. Myslím, že autorke sa zlialo dokopy viacero ašpirácií a to síce: filozofia metafyziky rodu, politický a kultúrny konotát rodu, samotná explikácia rodu, feminizmus, argumentácia feminizmu, paralely rodu a feminizmu. Nerozhodnosť nad tým, čo z toho bude kardinálnou, a čo kolaterálnymi témami v tejto knihe, mala za dôsledok to, čo vzniklo. Faktom je, že rod vrhá svetlo na feministickú menejcennosť, čo je téma, ktorú autorka obchádza a namiesto toho ironicky cituje "prestrelené" teórie rannej psychoanalýzy. Dominantná mužnosť (muskulínny gender) v osobe ženského pohlavia nevyhnutne vedie k menejcennosti, pretože direktívnu, autoritatívnu, inteligentnú a mnohostranne schopnú ženu inhibuje v raste a docenení jej "pohlavie", pričom muž so zženštilým gendrom (feministický) zo svojho pohlavia profituje. V závere ešte nemôžem vynechať príspevok nejakej pani Kobovej, ktorá mohla radšej skúsiť knihu prečítať, než napísala prebalový prológ a epilóg. V epilógu píše: tí, pre ktorých pojem rod symbolizuje úhlavného nepriateľa, pochopili vlastne jeho význam celkom dobre. Áno, pojem rod signalizuje, že ženami a mužmi sa stávame...Uvádzam to ako výstrahu, resp. vzorovú definíciu čo gender nie je. A keďže konfrontujem predložené stanovisko, patrilo by sa predložiť argument: gender nesignalizuje, že ženami a mužmi sa stávame pod tlakom kultúrnych vplyvoch. Ženami a mužmi sa rodíme, je to pohlavný dualizmus, ktorý je definovaný pohlavnými znakmi. Gender však hovorí o miere muskulinity a feminity v každom jedincovi bezohľadne na pohlavie, čím biologicky obmedzený termín pohlavia presahuje. Teda v jednoduchosti pomocou príkladu (cítim potrebu to tu ozrejmiť): pohlavie: žena/muž, gender: muskulínny/feministický pričom nie je medzi pohlavím a gendrom kauzálny vzťah. Záverom sa teda sám seba pýtam cui bono? Komu na prospech?