Roman vyzera dost prvoplanovo, tiez som sa niekedy stracala, ze som si musela dvakrat precitat tu istu vetu, aby som sa dozvedela, o kom je vlastne rec. Autorku asi napadli rozne situacie, do ktorych chce postavy silou-mocou dostat. Tak napriklad, nebol vobec opisany pohreb Charlottinho manzela, co mi prislo dost zvlastne. Vlastne tam ani nebol spomenuty. Henry je mrtvy, fajn, ideme dalej. Postava splnila svoju funkciu a bodka. Ano, niekomu mohla ist na nervy macka, ktora tiez mala plnit svoju funkciu - komicku. Aj Annino vyzdravenie posobi az mysticky zazracne. Ak sa niekomu zdalo, ze postavy riesia trivialnosti, tak halo, dobry den, slachta sa vacsinou zaoberala nepodstatnymi vecami. Ako plus som uvitala, ze tam bol pohlad aj zo sluzobnictva, lebo vacsinou sa v tychto romanoch beru ako vzduch, pretoze ich tak mala vnimat slachta. No lepsie by bolo, keby autorka vymenila rozpravaca a zredukovala postavy, aby sa citatel nestracal v deji. Tym sa aj spomaloval dej, ktory bol obohateny o detektivnu zapletku, v ktorej mohli Charlotte a Alec viac patrat.

Ja len musím súhlasiť s už uvedeným dlhším hodnotením. Ja som mala z dialógov neuveriteľný zmätok v hlave a počas celej knihy sa riešili banality. Vlastne ani neviem, ako vyzeral hlavný hrdina, len viem, že mal zelené oči. A tiež niektoré myšlienky boli nedokončené. Pri dialógoch som netušila, kto práve rozpráva. Celé to bolo chaotické a vyústenie ma tiež nepríjemne prekvapilo...a ešte mi vadilo veľmi, že úzka knížka sa venovala naraz dvom párom...nevedela som sa pri každom väčšom odseku proste pretranformovať. Takže ja dávam slabé hodnotenie a viem, že od autorky si už druhú knihu nekúpim.