Pápež František sa nebál pomenovať v jednej z encyklík ktoré napísal že "ekonomika zabíja", toto vyjadrenie sa mnohým nepozdávalo, preto bol označený za marxistu. Táto kniha opisuje ako to František myslel, často spomína že namiesto človeka ktorý potrebuje pomoc si všímame ekonomické ukazovatele. Poukazuje na dôležitosť človeka pred ekonomikou. Prehlbujúca polarizácia chudobných a bohatých často zabúda na tých najbiednejších. "Rast v rovnosti si vyžaduje čosi viac než len ekonomický rast, aj keď ho predpokladá; vyžaduje si rozhodnutia, programy, mechanizmy a procesy špecificky zamerané na lepšie rozdelenie zdrojov, na vytvorenie pracovných príležitosti, na integrálnu pomoc chudobným, ktorá mieri vyššie než len sociálna pomoc. Skrátka, vyžaduje si mužov a ženy, ktorí hľadia do budúcnosti a konajú, pričom nemajú ako jediný cieľ najbližšiu volebnú kampaň. Mužovia a ženy, ktorí rozdiely medzi dopytovou a ponukovou cenou a ukazovatele na burze nepovažujú za ukazovatele zdravotného stavu krajiny, ale pýtajú sa, či mladí majú prácu, budúcnosť a nádej; či deti majú jasle, škôlky a školy schopné vychovať ich a voviesť do reality; či manželské páry majú možnosť získať dom; či starší ľudia majú zabezpečenú dôstojnú starostlivosť; či tí, ktorí ešte dokážu staviť na budúcnosť a privedú na svet detí, nie sú penalizovaní, ale či majú minimálne spravodlivý plat..."