Konečne som sa dozvedela, odkiaľ pochádza názov môjho obľúbeného pečiva. Pre mladých ľudí asi neznámeho, v dobe minibagetiek, croissantov a podobných lahôdok z oblasti malých slaných mlsiek. Bosniak - trochu väčšia žemľa z tmavšieho chlebového cesta, posypaná zrnkami soli. Pekný životopis, cynik by povedal, že z cudzieho sa ľahko rozdáva - táto žena totiž nezarábala a nerozdávala zo svojho príjmu. Ale mohla sa parádiť, užívať si majetok, a kašlať na "žobrač" tak, ako to robili jej dobové kolegyne. A k tomu ešte spriadať intrigy. Cítim úctu k žene, ktorá 1. celý život bola verná svojmu manželovi (O.K., mala dvoch, ale žiadne milostné pletky pomimo) - už tento fakt je z pohľadu človeka dnešnej doby nevšedný - a nevera isto prekvitala aj v tých časoch, lebo veď ľudská prirodzenosť sa nemení. 2. Nielen zariadila, aby chudobným "dala niečo na prilepšenie", ona s tými bosniakmi chodila po domoch osobne a zaujímala sa o tých ľudí skutočne. Prečo je takýchto skutočných ľudí medzi nami vždy ako šafránu? A navyše, väčšinou všetci umierajú akýsi mladí...