Kniha sa okamžite stáva mojou obľúbenou a aj tých vyše 800 strán mi príde málo, čo sa mi pri iných knihách nestáva. Keď som to čítala, nešťastne som si uvedomovala, že sa to raz skončí. Raz tú knihu dočítam, odložím ju s pocitom, že som príbeh absorbovala. Áno, budem si ju môcť prečítať znova, ale ten neopakovateľný knižný zážitok už znova nezažijem. Odložím si ju niekde a keď budem stará a s nanič pamäťou, znova si ju otvorím a začítam sa do toho magického príbehu. Ak by to bolo možné, čítala by som ju stále a zakaždým by som si po jej dočítaní zmazala pamäť. Poznáte o, keď nájdete knihu, ktorá vás tak silno ovplyvní, že nemáte chuť robiť hocičo iné, len ju čítať? Prežívať ten príbeh? Súcitiť s hlavným hrdinom? Keď knihu odložíte kvôli iným povinnostiam, tak sa nezamýšľate nad bežnými problémami ale nad knihou, ktorá si vás podmanivo získa, až sa do nej zamilujete. Rothfuss patrí k tej malej skupinke spisovateľov, ktorý môžu písať aj o ceste kôrke chleba tráviacim systémom a bude to úžasný príbeh. No on nepíše o ceste kôrke chleba, ale o Kvotheovi Nekrvácajúcom, o ktorom ste možno počuli.

Dočítala som knihu a zostal po nej pocit prázdnoty, akoby odišiel moj starý priateľ. Nestalo sa mi veľakrát ze by sa príbeh, miesto, dej, postavy a spôsob akým je kniha napísaná tak dotkli mojej duše ako je to u diel P.Rothfussa. Neviem sa dočkať pokračovania.