Najväčší dojem na mňa urobili básne uja Henka - boli tak výstižné a krásne, že im ozaj pristalo, že boli také kratučké. Bolo mi to veľmi sympatické. Všimla som si mnoho detailov (ktoré môžu komukoľvek pripadať zanedbateľné, no mne dotvorili celkový obraz príbehu i nejaké to minulé pozadie, z ktorého sa vyvinula súčasná situácia). Dielo má viacero rovín. No kniha je príjemným čítaním či už sa venujete základnej rovine deja alebo či za tým hľadáte niečo viac. Pre mňa je to ten druh literatúry, kde si ktokoľvek môže projikovať príbeh sám na seba (ak sa nachádza práve v podobnej situácii.. a pozorovať riešenie, postoj z pohľadu príbehu) alebo to jednoducho brať ako fikciu a teoreticky o tom špekulovať. Nazvala by som to možno aj "tvarovateľnou" literatúrou :D, tj. jej účel je "podľa potreby". A páčilo sa mi vysvetlenie ohľadom matky Sylviinho partnera (jej vek v jej realite). Pekné premyslené dielo.