Prvá tretina knihy je napísaná pútavo, skoro bytostne som pociťovala zúfalstvo, smútok alebo pochybnosti hlavného hrdinu v otázke viery, ktoré vyvolala bolestná strata vlastného dieťaťa a tešila som sa ako to bude ďalej vysvetlené. Potom však prišla pre mňa veľmi rozporuplná a myšlienkovo nevyrovnaná časť, kde som ocenila jedine dobre položené otázky, ale mnohé protirečivé vyjadrenia v otázkach vzťahu človeka s trojjediným Bohom, som nedokázala akceptovať. Rovnako som nemohla súhlasiť s tým ako autor napríklad opísal vzťah k jedlu, ktorý vo mne skôr evokoval márnivosť alebo obžerstvo. Jedine v čom som sa na sto percent stotožnila s autorom bolo tvrdenie, že Boh je nekonečná láska, ktorá dokáže prekonať aj veľkú bolesť.

Zcela chápu poselství knihy. Autor chtěl tohle nevšední téma sdělit široké veřejnosti, tak knihu s dopomocí jiných napsal. První reálnou část jsem přelouskal na posezení a v druhé filozofující části se mi dokonce zalíbila většina myšlenek. Se vším ale nesouhlasím. Nejspíš to bude tím, že nejsem ta pravá cílová skupina.