Z dvoch brehov je názov novej básnickej zbierky Vladimíra Skalského, ktorú 23. mája prezentovali verejnosti v Slovenskom dome v Prahe. Autor je predsedom Združenia Slovákov žijúcich v zahraničí. Žije v Prahe. Názov zbierky je samozrejme metaforou - jeden breh je Slovensko, odkiaľ autor pochádza, a ten druhý Česko, kde žije. Zbierka obsahuje 39 básní, tematicky sú to básne o hľadaní "Boha dejín" (Kríž o zemiakoch), o pominuteľnosti života (Balada o perle, Tisíckrát môžeš zmeniť rekvizity), o jeho hektickosti (Na hrane), o bolesti, o potrebe krásy (Čiernou fixkou píšem do noci, Čajové lístky v mazute) ), o súvislostiach (nádherná báseň V tieni Konštantínopolu), o potrebe ľudskej vzájomnosti (Myšlienky nad hlavami), Nechýba ani milostná poézia (Túžba, Veľký akumulátor). Autor sa básňou Pocta Milanovi Rúfusovi aj k veľkému básníkovi hlási, a ten básnický štýl rúfusovskej hĺbky a rúfusovského hľadania tu je. Takouto básňou, kde je Skalský Rúfusovi roven, je už spomenutá báseň Čiernou fixkou píšem do noci: "Čiernou fixkou píšem do noci/Na fraky suverénov/Do očí vrán/Len občas/Omylom/Zavadím o čosi/Rozochvené/Zraniteľné/Vydesený jednorožec uteká/So škvrnou". Na margo Skalského poézie básnik, prozaik a predseda SSS M. Bielik poznamenal: "Vladimír Skalský… vo veršoch hľadá a nachádza ticho a rovnováhu sveta a človeka v ňom. Obrazne je to svet vzdialený velkým veciam, svet rúfusovskej krajiny, domova, krajiny, v ktorej sa nechodí v pyšných semišových topánkach?. A svet vo vnútri člověka dneška, zneisteného pretrvávajúcou krutosťoui bolesťou, až sa zdá, že niet kam niesť kríž. A predsa: ,K tomu tichu treba dodať/že človek musí?."