Možno budem príliš nesúhlasný, polemický až kritický, ale mám ako trocha zainteresovaný v problematike na to iný názor, to treba na spresnenie povedať na úvod. Keďže mám už čo to napozerané a načítané o otázkach alkoholizmu, nemohol som vynechať ani túto knihu. Ono je to možno písané ako varovanie pre ľudí, čo sa rútia do pekla, čo tam možno čoskoro sú, alebo jednoducho chcú len vedieť, ako to v tom pekle vyzerá. U mňa je to tak, že som si už tým peklom prešiel, takže viem o čom je reč, a asi aj kvôli tomu bude aj kritický. Skončil som to pred troma rokmi a bolo to najlepšie rozhodnutie v mojom živote. Takže asi toto bude ten problém, že viem o čom je reč, že si hlavne duša prešla neskutočným peklom a zdravie si to odnieslo taktiež. To bude asi to styčné, ale fakt som k tomu nepotreboval pokusy o samovraždu, ani hospitalizáciu na zastavenie ťahu, ani klinickú liečbu. Ale musím povedať, že som navštívil lekárov, a tí mi pomohli. Lekári vás nasmerujú, poradia, pomôžu, za to im veľmi ďakujem, ostatné je však už na vás. Nikto za vás piť neprestane. Odtrpieť si to musíte sami. Ja som si to peklo odvykania musel vytrpieť nocami doma sám a tak možno preto to odhodlanie byť abstinentom je tak silné. Ja keď vidím pekne orosené pivko tak nevidím, že „mňam dal by som si“, ale vidím jed, hadí jed. Keď pijete, tak ste mŕtvi. Nie ako fyzicky, vy chodíte a dýchate, ale vaša duša je mŕtva. Vy nežijete, ale pomaly a isto umierate, duševne. A tá cesta k totálnemu pádu je často ešte dlhá, ale istá. Pri alkohole máte jednu istotu, lepšie už nebude, iba horšie. A toto mi v tej knihe chýbalo. Je tam zopár výborných postrehov o pití. Ale celé je to skôr, ako som dospieval, ako som chodil do školy a hlavne ako som naháňal baby, snažil sa naháňať baby a celé je to o babách a sem tam som si popri tom niečo vypil. Keď som knihu dočítal, tak mi to prišlo, že to vlastne bolo fajn a nikde som nezachytil varovanie pred takým nihilistickým spôsobom životom. Ono jeden môj obľúbený adiktológ krásne hovorieva, že iba keď prestanete piť, tak sa stanete iba abstinentom, ale tá mizéria pokračuje. Vy musíte zmeniť mnoho iných návykoch, celkový prístup k životu, až potom sa stanete šťastným. Nemám rád slovo závislý. Je to skôr o návyku a v našom prípade o strašne ťažkom návyku a riešenie je ten návyk odstrániť. Ale to nie je len o návyku samotnom piť ten alkohol, ale aj mnoho vecí okolo toho. To znamená opustiť bezducho a bezcieľne sa poflakovať, dohlupa hádzať vinu na celý okolitý svet, len ja som samozrejme bez viny. Pamätám moje prvé kroky a to som vedel, že za všetko si môžem sám a iba sám sa musím rozhodnúť prestať. I tak sa stalo. Tiež ma zarazilo to požičiavanie peňazí od rodičov, to ma nikdy ani nenapadlo. Keď mi došli, tak som mal otvorený účet v mojich dvoch obľúbených hospodách. A posledné dve výtky. Prvá je, že je cítiť to poňať ako beletriu, lebo nie je možné si po rokoch presne pamätať, čo som robil, kde som bol a hlavne nie, čo som komu povedal. Po prvé, je mi to jedno, po druhé pamätám si iba tmu, šero a duševnú bolesť a po tretie, niekedy bolo aj miernejšie pitie a to bolo celkom niekedy sranda, ale to je asi tak všetko. A druhá vec, nie som si istý, či je dobré podrobne opisovať zážitky so ženami, pretože tie ženy sa môžu v knihe poznať a nemusí to byť pre nich príjemné a nemajú sa možnosť brániť. Nerobím si o dievčatách a ženách žiadne ilúzie, ale netreba to neustále pripomínať, aké vedia byť zlé. Asi som mal divnú partiu, ale nikdy sme nepreberali intímne detaily dievčat medzi sebou, prišlo mi to zvrátené a hlavne preberať nejaké dievča aké je v posteli, to je asi aj na mňa nihilistického alkoholika moc. A to tiež pár blbostí človek spravil, ale iných. Knihu hodnotím tak, že čo mi v nej chýba, je viac poukázania na možnosť zničenia sa alkoholom, na momenty, ktoré nahovárajú, že je to dosť zlé a že treba s tým niečo robiť. Tie udalosti v živote, ktoré jasne dávajú vedieť, že nastáva veľký problém, ak už nie je. Možností je dnes mnoho. Aj vtedy boli, i keď ešte zastaralé, ale poznám ľudí, že aj vtedy im pomohli. Celé mi to v knihe prišlo, že vlastne ani nie tak to pitie samotné, ale ten spôsob života, dospievania, rebelovania bol vlastne fajn. Nie, dnes ste rebel, ak ste silná individualita, ktorá si zdravo pestuje ducha a odmieta ísť so stádom.