Ambíciou monografie je identifikácia najstaršej slovanskej právnej terminológie používanej na území Slovenska v období Veľkej Moravy a pokus o rekonštrukciu archaického normatívneho systému využívajúceho túto terminológiu. Autori poukazujú na skutočnosť, že hoci normy spísané v zachovaných veľkomoravských pamiatkach predstavujú primárne iba preklad byzantských právnych textov, čiastočne prispôsobený reáliám Veľkej Moravy, pri týchto prekladoch zapisovatelia zachytili dobovú slovanskú právnu terminológiu ešte predcyrilometodského pôvodu. Jej možný dobový obsah a význam sa následne v osobitnej časti monografie spoluautori pokúšajú rekonštruovať – analyzujú pritom všeobecné termíny ako sú pravda, zákon, zákonník, a i., termíny naznačujúce spôsob organizácie spoločnosti (vladyka, knieža, župan, kmeť, oblasť a i.), termíny označujúce osobný status (otrok, slobodný), rodinný stav a jeho zmeny (svadba), termíny označujúce majetkové vzťahy, vlastníctvo a jeho prevod (imanie a i.), termíny súvisiace s riešením sporov (súd, svedok a i.), a napokon výrazy spojené s deliktuálnym konaním (krádež, vražda). Autori prichádzajú k záveru, že doteraz podrobnejšie nepreskúmané slovanské právne terminologické bohatstvo veľkomoravských prameňov predstavuje rovnako významný zdroj poznatkov o archaickom práve ako ktorýkoľvek ranostredoveký germánsky kódex.