Na Knižním klubu byla reklama na tuto knihu : ,,Příběh, který se dotkne vašeho srdce." Tentokrát byla na 100% pravdivá....mého se dotkl, přivlastnil si ho, podmanil a okouzlil. V hlavní roli je Láska, láska osudová, hluboká, nezapomenutelná, která i bolí, ale život prostoupí světlem, jehož intenzita se ani s léty nemění. Knih o lásce je hodně, ale jen u některých si budu po čase pamatovat děj. Ztracené světlo je jednou z nich.......

Dojemný a smutný koniec príbehu, ktorý určite chytí za srdce mnoho čitateľov, ale môj celkový dojem z knihy neovplyvnil. Čo mi na knihe nesedí ? Možno moje hodnotenie k tejto knihe ovplyvnilo hlavne to, že som pred ňou čítala Troch kamarátov od Remarque a jeho hymnus na osudovú lásku mi zaznel oveľa čistejšie, ako v tejto knihe, kde som objavila niekoľko falošných tónov. V prvom rade mi nesadol vykreslený charakter hlavnej hrdinky, ktorá sa v osudovom vzťahu správala ako chameleón a prispôsobovala ho podľa momentálnych okolností. Vôbec som u nej nepostrehla žiadne zásadnejšie prvky, ktoré charakterizujú osudovú lásku, ale vždy to boli skôr výčitky, či sa zachovala správne. Z toho dôvodu som tam postrádala akúsi hĺbku alebo osudovosť, ktoré by dodali príbehu viac na vierohodnosti a koniec na mňa preto zapôsobil prinajmenšom patetický. Nenapravil to ani spomínany 11. september 2001 ani vojny v ostatných častiach sveta, čo podľa mňa knihe kvôli závažnosti týchto udalostí ešte viac uškodilo. Skôr by som osudovej láske hlavných predstaviteľov uverila, keby ju prerozprával Gabriel, lebo jeho charakter viac vykresloval prvky obetovania sa z lásky. Pre menej náročných čitateľov však bude kniha považovaná za správnu voľbu pri výbere z podobného žánru.