Keď v roku 1939 odvliekli Sylviu s rodinou do lodžského geta v Poľsku, v ktorom bolo väznených približne 250 000 židov, bola len malým dievčatkom. Po oslobodení zostalo v gete nažive len 800 ľudí a z toho 12 detí. Sylvia bola jedným z nich... Ostatných utýrali priamo tam alebo vyviezli do koncentračných táborov na konečné riešenie. Rovnako ako väčšina ľudí, ktorí prežili holokaust, ani ona nechcela hovoriť o tom, čo sa dialo v gete. Svoju minulosť sa snažila pochovať, aby sa mohla pohnúť vpred. Po viac ako päťdesiatich rokoch však svoje rozhodnutie zmenila a celý príbeh vyrozprávala svojej neteri, ktorá ho dokázala premeniť na emotívne rozprávanie o prežití z pohľadu malého dievčatka. Tak vznikla úžasná kniha, skutočný príbeh zachytávajúci nešťastie, hrôzostrašné podmienky, ale aj túžbu a odhodlanie žiť.