Existujú však dve zlaté pravidlá o modlitbe. Prvým je, že sa máme modliť, ako vieme. Spôsobom, ktorý najviac vyhovuje našej prirodzenosti. Teda nie tak, ako si myslíme, že by sme sa mali. Preto nemusíme meniť spôsob modlitby, ak sme pri nej šťastní. Druhým pravidlom je, že čím menej sa modlíme, tým je modlitba ťažšia. Boh prijíma modlitby a teší ho, že mu darúvame svoj čas. No zároveň, pravdepodobne, musí kvôli nám plakať, keď nás vidí, ako sa vyčerpávame a ako strácame sily v boji s blúdiacou mysľou. Musí kvôli nám plakať aj vtedy, keď sme znechutení. Pritom od nás nežiada nič iné, len aby sme si pri ňom oddýchli a aby sme mu dovolili, nech daruje svoj pokoj našim dušiam.