Pred cestou do krajín južnej Ameriky som sa rozhodol, že si kúpim v kníhkupectve nejakú knihu na spríjemnenie dlhej cesty a náhodou som natrafil na novú knihu „Mysli! Proč by ses mněl na všechno ptát“ o skeptickom myslení. Tak som sa na túto knihu hneď aj skepticky pozrel, keďže ju vydalo vydavateľstvo Eugenika, ktoré vydáva prioritne knihy v oblasti ezoteriky a sprirituality a vydali asi aj všetko, čo guru Osho vyprodukoval. Normálne by som ju položil stranou, avšak hneď na titulnej strane knihy ma zaujala recenzia od môjho obľúbeného astrofyzika Neila deGrasse Tysona „Čo by bolo treba k vytvoreniu sveta, v ktorom by bola verejná politika založená na objektívnej realite? Neviem. Ale dobrým začiatkom pre všetkých by bolo prečítať si túto knihu.“ Tak som si ju prečítal. Nemôžem povedať, že by ma kniha úplne ohúrila, keďže v oblasti skepticizmu som si už čo to naštudoval a veľa nových informácií mi teda neponúkla. Ale to je len môj uhol pohľadu a verím, že pre veľa ľudí môže byť prínosná a plná nových informácií. Osobne sa mi niektoré časti (hlavne v úvode) zdali príliš rozťahané, opakujúce sa, no aj tak je to dobrá kniha. A čo viac, je nesmierne dôležitá na našom chabom knižnom trhu. Naozaj nepoznám žiadnu inú knihu priamo sa venujúcu propagácii skeptického myslenia v češtine či slovenčine. Iba ak knihu „Možno áno, možno nie“ od skvelého Dana Barkera, ktorá je však venovaná detskému čitateľovi a ja ju čítavam svojmu osemročnému synovi. Úvod knihy je teda venovaný propagácii skepticizmu, kritického myslenia a vedeckého prístupu k analýze informácií. Harrison tu uvádza, prečo je viera škodlivá pre ľudstvo a prečo je silný skepticizmus tak potrebný pre budovanie lepšieho života. Nedehonestuje fantáziu či fikciu, no upozorňuje, že je nutné vedieť nájsť hranicu medzi fikciou a realitou. Druhá, pre mňa zaujímavejšia časť, sa venuje fungovaniu mozgu a autor popisuje, ako funguje tento orgán a prečo sa na ňho nedá stále spoľahnúť – či už na pamäť, vnímanie alebo aj spracovanie informácií. Uvádza vedecké štúdie a výskumy, ktoré nám ukazujú, ako ľahko sa dá mozog oblbnúť. Pekne uvádza, že to nie je chyba mozgu, že spracováva iba čiastočné informácie. Je to evolučná výhoda, aby fungoval rýchlejšie a tak si zvyšok sveta mozog dotvára. Má to však aj svoje háčiky a v tejto kapitole sa k nim dostane bližšie. V tretej časti sa venuje konkrétnym populárnym podivným tvrdeniam a uvádza, akým spôsobom sa na ne treba dívať a čo treba brať v úvahu, aby ste nenaleteli argumentačne slabým tvrdeniam o existencii UFO, Antlantídy, duchov, zázrakov, reinkarnácii či o fungovaní astrológie i alternatívnej medicíny. Vo štvrtej kapitole sa venuje správnej „starostlivosti o mozog“. Píše, prečo je správne stravovanie, pohyb, spánok a trénovanie mozgu tak potrebné pre jeho optimálne fungovanie. Osobne si nemyslím, že by sa táto kniha dostala do rúk Savožrútov, ufológov, konšpiračných teoretikov, prútikárov a vediem a zmenila ich pohľad na svet. Skôr si myslím, že zaujme ľudí, ktorí skepticky uvažovať dokážu a dá im trochu viac faktických informácií o neobyčajných vierach a prapodivných tvrdeniach, s ktorými sa určite dennodenne dostávajú do styku. Možno si tú knihu prečítate a možno ju môžete darovať niekomu vo vašom okolí, kto je slabým skeptikom. Ak sa takéto knihy budú predávať, bude sa podobných kníh objavovať na našom knižnom trhu viac. Dopyt hýbe trhom. A možno sa raz medzi desiatkami regálov s ezoterickou literatúrou nájde aj jeden regál alebo aspoň kútik vyhradený čisto pre skepticizmus, racionalitu, logiku a ateizmus. Kniha má za cieľ nás naučiť ako máme myslieť a nie čo si máme myslieť. Pripravuje ľudí na svet plný rôznych informácií a dáva návod na to, ako nepodľahdúť podvodníkom. V neposlednom rade chce autor ukázať, že život skeptika, ktorý sa vyhýba nepreukázaným tvdeniam, nemusí byť menej zaujímavý či o niečo ochudobnený. Veda nám dáva také zdroje poznania, možnosti skúmania a „duchovnéno“ obohacovania, že už viac nemusíme hľadať vzrušenie a inšpiráciu v pochybných alternatívach. Tak Mysli!