Tak na mňa toto bolo dosť...divné. A to je škoda, lebo tento príbeh mal veľký potenciál a dalo sa z neho vytrieskať o mnoho viac. Nebudem porovnávať s Krutou Krásou, lebo je to už nejaký čas, čo som ju čítala a asi by som nebola spravodlivá :) ...ale aby som sa vrátila ku knihe Karmínové pouto: Dlho mi trvalo, kým som sa začítala...keď sa mi to konečne podarilo, tak som sa pristihla, že sa totálne strácam v deji. Prišlo mi to, ako keby tam bolo toho strašne veľa napatlaného, všetko nahádzané nakope, veľa toho nevysvetleného a nedotiahnuté informácie do konca... V tomto prípade asi platí: Málo je niekedy viac! Tiež som nepobrala hlavnú hrdinku Rachelle: Milujem Ereca, nemilujem Ereca, milujem Armanda a atď... A koniec ma naozaj zabil, to bolo ako čo? Oplačem Ereca, lebo sme mohli mať všetko a potom bozkávam Armanda??? Určite som fandila Erecovi a Armand bol pre mňa nikto... Škoda, že to takto dopadlo :(

Krutá krása se mi líbila víc. Tohleto je takový průměr.