S autorkou som sa prvý krát stretol v knihe Koleje smrti, kde má bezkonkurenčne najlepšiu poviedku Vagón uprostred lesa. Zaujala ma natoľko, že som si kúpil útlu knižku Prehnité mesto, má len 160 strán. Priznám sa, že mi ležala viac ako tri roky na policiach s inými knihami, ktoré čakajú na prečítanie. Ale dočkala sa a ono to bolo prekvapivo dobré čítanie. Nie je to samostaný román, ktorý má nejaký úvod, stred a záver, to nie. V podstate sú to tri poviedky, ktoré sú prepojené postavou policajného kapitána Severína Zycha. Avšak ako celok to funguje, a čo ma najviac pobavilo, je (ne)obyčajná mačka, ktorá sa taktiež vyskytuje vo všetkých troch príbehoch. Čo je to za stvorenie, to sa čitateľ nedozvie, ale zistí, že aj tvor s labkami si môže pochutnať na dobrej cigaretke a k tomu sa aj usmievať.

Prehnite mesto je podľa mňa autorkina druhá najlepšia kniha po Bratislavskej bludicke. Poprosím si preto viac poviedok s kapitánom Severinom, Aramom a Berenikou:-)