Pozitívum knihy bolo, že sa na terapiu dokázala pozrieť pekne kriticky a bolo tam viacero zaujímavých myšlienok (hlavne na konci). Negatív sa ale našlo viac. Na môj vkus prehnane americká, prehnane politická a pri čítaní som mal pocit, že anotácia bola pútavejšia, než kniha samotná. Formát knihy bol zaujímavý (dva rozhovory a viacero esejí vo forme listov), no pri esejách som mal často pocit, akoby na seba málokedy (ak niekedy) autori v odpovediach naviazali - vyzeralo to akoby si každý písal o tom svojom a nereagoval na to, čo mu napísal kolega predtým. Pri rozhovoroch sa mi občas videlo, že to skĺzlo do tliachania bez zmyslu. Áno, kniha mi nasadila menšieho chrobáka do hlavy, no rozhodne som z nej nebol ohromený. Namiesto pútavého diela, ktoré človeka zhodí zo stoličky a po jeho prečítaní zo seba vyrazí iba úžasnuté "ty vole" som dostal zbierku esejí a nejaké tie rozhovory dvoch nasratých ľudí. Čakal som viac.