První seznámení s Rudolfem Dilongem. Jeho verše jsou nadčasové a velice vyspělé; je z nich cítit bardství, úcta a pokora. Vydání z roku 1998 je doplněno o krátký výběr z korespondence (5 stran) a o fundovanou stať Imricha Kružliaka (napsal ji v 85 letech!) o Dilongově vstupu do poezie. Až při čtení Kružliakova textu jsme si uvědomil, že se nejedná o výbor Dilongových básní, ale o poslední předválečnou sbírku. "Jeho poézia sa začala spevom o životě a končí sa spevom o človeku a národe, a modlitbou, tichou ako krok oráča v mäkkej brázde." (s. 88) Slovensko, svoboda a lidskost, to jsou tři hodnoty, které se v Dilongových "svojských" verších odráží. "Dom večne zhrievam, som do modlitby vždy, a spievam i vám i nie vám z izby do izby. Pieseň mi šumí, k Bohu sa tiesnem, aj slová sú mi zo zlatých písmen. Som trubadúr, vždy začnem, k obloku nachýlený; popíšem múr a plačem málo je steny." (Trubadúr, s. 64) "Ja, Rudolf Dilong, trubadúr, z milosti Božej bedár, zatváram knihu, cyklus chmúr, žalosti abecedár; ó, tu v ňom placho nešumí tichučké slovo vďaky, hrôzy svoj popol nesú mi na skrvavené zraky." (Večerná modlitba, s. 65) ................................................................................. Čtenářská výzva 2018 - kniha od slovenského autora

Pre mňa Dilong už asi navždy zostane autorom hravosti, autorom ovplyvneným spevavosťou ľudových piesní a vitalistickým, jemne nadreálnym duchom, autorom diel Mladý svadobník, Helena nosí ľaliu a Hviezdy a smútok. Dilonga som si pri čítaní jeho starších diel vždy predstavoval ako chlapca (pokojne aj ružového), čo uteká po holiach a naháňa víly, chlapca - prírodu, chlapca v pohybe. Honolulu, pieseň labute na mňa pôsobí ako zbierka z iného sveta. Zbierka statická, zbierka človeka, čo už zažil a teraz hĺba, zbierka prachu. A s tým súvisí aj dominujúci verš, ktorý už nevolá do tanca, a jazyk, v ktorom archaizmus nepozýva do detských čias, ale do prašnosti katedrály. Možno som príliš mladý, možno mi príliš imponuje vitalita a pohyb, ale túto zbierku som si nevedel užiť viac ako dobový relikt. A mrzí ma to, pretože Dilongove zbierky ma naozaj hlboko ovplyvnili a Honolulu, pieseň labute stále ukrýva množstvo krás: "Ja, Rudolf Dilong, trubadúr, z milosti Božej bedár..."