Knihy tohoto razenia doplácajú hlavne na svoju politickú nekorektnosť a inklináciu ku konzervatívnemu a krajne pravicovému spektru. Prispieva k tomu hlavne rasová argumentácia a pseudoslovanská vyhranenosť. Na samotnom jadre, ktoré je obalené kopou balastu niečo môže byť, ale ten balast spôsobuje, že v sa v koši ocitá aj to jadro. Samotný dôkazový materiál ako texty, mapy a ilustrácie dosvedčujú, že hi-story-a sa odohrala s najväčšou pravdepodobnosťou inak, ako je oficiálne prezentovaná. Bol som preto zvedavý, ako jej alternatívnu formu vyloží tento autor. Dostavilo sa sklamanie. Kniha sa mala venovať stratenej Tartárii, svojho času údajne najväčšej dŕžavy na svete. Toto ma zaujíma aj z toho dôvodu, že tak rozsiahla plocha, ktorú mala zaberať nemala byť štátnym útvarom ale védickým spoločenstvom rôznych národností. Niečo ako Platónova Utópia alebo anarchistické spoločenstvo bez štátnych štruktúr, založené však na idealistickom - náboženskom koncepte... Autor sa tejto problematike venuje však len v jednej kapitole, ktorá je naviac plná fotiek z internetu a ešte trochu v závere. Prevažnú väčšinu textu zaberajú katastrofické hypotézy a dôkazný materál zo Sibíri a Ruska ako takého. Samotná argumentácia je podnetná a zaujímavá, bohužiaľ nové fakty neprináša. Pozitívom môže byť fakt, že o problematike poučí čitateľa, ktorý sa s touto argumentáciou ešte nestretol. Negatívom ako píšem vyššie zasa, že text autor trochu politicky podfarbuje. Teda nič nové pod slnkom. Jedno je isté. Si časťou Germán, Kelt aj Slovan, lebo tvoj predok z Kaukazu nesie informáciu v DNA, z ktorej pochádzajú všetky tieto národy. Dokonca si časťou Maďar (na Slovensku (3%) dokonca geneticky väčšou časťou ako v samotnom Maďarsku (0,5%) :), Riman aj Grék. Haploskupiny R1a (protoslovanská) a R1b (protoanglosaská) sú ako súrodenci, z ktorých ten prvý je trochu starší, rozvážnejší a usadlejší a ten druhý mladší, dravý a výbojný. Sú to dva póly jedného celku, ktoré na seba narážajú, pričom vznikajú prieniky. Ak by zahynul jeden z nich, ten druhý sa zrúti do seba a zanikne tiež. Niečo podobné cituje aj autor ale ten skôr straní jednej strane, určite uhádneš ktorej...

Pre stručnosť a výstižnosť dovolím si (po obdržanom povolení zo strany pôvodcu) uviesť príspevok z jutubového kanálu Tatra ~ Matra ~ Fatra: Rovno na začiatok: odporúčam knihu z roku 1784, napísanú a vydanú Slovákom v Paríži, dostupná je v slovenskom preklade ako Spomienky baróna Tótha na Turkov a Tatárov. Videl som tie mapy, na ktorých je Tartaria zaznačená, nejde o podvrhy, ale nejde ani o názov krajiny (ktorá by podľa mapy zaberala skoro celú Áziu). Ak pochybujete, tak ako je možné, že žiaden národ z tých „tartarských“ území si nepamätá nič o Tartarii? Pretože ide o názov, ktorý vznikol v krajine, kde predmetné mapy vznikali (Británia, Francúzsko), a označovalo sa tak riedko obývané územie či pusté územie (i Mongolov v 13. storočí nazývali uhorskí kronikári Tartaros, pretože Tartaros alebo Tartar bola v starovekom Grécku bezodná priepasť večnej temnoty, kam putovali duše najhorších spomedzi ľudí). Často sú ako obyvatelia Tartarie na okraji máp kreslení lukostrelci na koňoch či vojaci s kopijami, a pritom ide o mapy z čias napoleonských vojen. Tí ľudia tam žili prostým životom (kočovníci, pastieri...), vytvárali riedke osídlenie, ale nešlo o štátny útvar, pretože taký obrovský štát by sa v tej dobe neudržal na lukoch a kopijách na ťavích chrbtoch, že :D Objavujú sa i články a videá (už i v češtine a slovenčine), že Tartaria bola zničená iba nedávno veľmi modernými zbraňami, po čom zostali stopy v pôde a podobne. Kde je akýkoľvek dôkaz spájajúci onú na mapách západnej Európy vymyslenú Tartariu so stopami po jadrovom výbuchu (navyše na miestach, kde ZSSR jadrové bomby dokázateľne skúšal), to nevedno. Nemiešať preto hrušky s jablkami. Ja sa nevenujem prednostne záhadám, preto netvrdím, že tie fotky z Uralských skál a ázijských nížin sú podvrh, len vravím, že spojitosť s Tartariou nejestvuje. A čo sa samotného jazyka Tartarov týka (teda obyvateľov pustých území), stačí sa pozrieť do diela Angličana menom Edmund Fry, a uvidíte, čo za jazyk je to tá tartarčina (kniha je dostupná aj v digitalizovanej podobe pod názvom Pantographia; containing accurate copies of all the known alphabets in the world; together with an English explanation of the peculiar force or power of each letter: to which are added, specimens of all well-authenticated oral languages).