Tato kniha by měla být povinnou četbou pro část české populace (podotýkám, že pan poslanec Okamura není mým oblíbencem). Kniha ukazuje rozdílnou kulturu a vnímání hodnot ze strany nově příchozích uprchlíků a nastoluje otázky jejich možné integrace i míru tolerance většinové společnosti ve vztahu k agresivní islámské ideologii, která se snaží již po staletí evropský prostor ovládnout.

„Strhující příběh lásky a přátelství“. No, strhujúci teda sotva. Príbeh lásky ako z nejakej jednoduchej YA – brrr. K tomu tá okatá „prvoplánovosť“ deja a príšerná gýčovitosť naprosto čierno-bielych postáv, ktorých charaktery aj jednanie sú totálne preexponované – fuj. A repliky tých dobrých koncipované ako náučné prednášky pre nevedomých (či skôr zaostalých?) – ubíjajúce. A tá častokrát podivná vetná stavba a kdejaké slovné patvary – na mŕtvicu. Chcel snáď autor imitovať jazyk dnešných mladých ľudí? Dodnes si nie som istý, čo to malo znamenať. Než som sa dopracoval po poslednú stranu, takmer som zošedivel. A prečo som to teda celé absolvoval? Sám poriadne neviem. Asi nejaká zvrátená fascinácia – ako keď človek čumí na nejaké monštrum a nevie odtrhnúť zraky. Prečítal som od autora už dosť článkov k rôznym témam a s ich úrovňou som nemal žiaden problém. O to viac som zostal šokovaný tým, že sa nehanbil podpísať pod tento literárny paškvil.