Knihu tvoria citlivo podane, miestami intimne pribehy o obycajnych/neobycajnych ludoch z blizkeho, ci menej blizkeho okolia pani Balogovej. Prave "obycajnost", respektive "kazdodennost" je akymsi leitmotivom knihy, ktorym autorka apeluje "aby sme hladali pribehy, v nasich rodinach, v blizkom okoli, v priateloch, na nastupistiach, vo vlakoch, na uliciach, po cestach alebo v kaviarni. Aby sme nezabudli na tu nasu uzasnu schopnost inspirovat v ludoch pocit, ze su doleziti a ze nosia v sebe verziu lepsieho sveta." Knihe by okrem kvalitnejsieho grafickeho spracovania, prospel vyraznejsi editorsky zasah - niektore myslienky by sa ziadalo rozvinut viac, ine, naopak, vynechat uplne. Zuzil by sa tym prilis siroky zaber - od spomienok na detstvo, zivotne straty, cez komentar porevolucneho spolocenskeho vyvoja, az po uvahy o krase ci slobode, a eliminovala sa tak azda ista skratkovitost (napr. zli politici/poctiva spolocnost). Kniha sa vsak cita velmi lahko a obsahuje vela peknych myslienok a symbolov. Za vsetky spomeniem napriklad "Tuzime sa vratit do zahrad starych mam, a tak zabudame na tie nase."