Jéééj, ako dobre, že mi kniha padla do oka v knižnici, mala čudný názov, tak som ju pre názov (a útlosť) vzala, veď vo štvrtok som sa narodila. No tak toto som nečakala!!! Aké prekvapenie!!! A ešte po otrasnej knihe od Zygara, ktorému napadlo do svojej politickej knihy zatiahnuť medzi protagonistov totálne apolitického Gogoľa. A práve Chesterton na opačnom póle nie bezhlavo vsúva do tohto príbehu postavičku s kadejakým výzorom, ktorá prezentuje Gogoľa. To je úžasné, lebo príbeh je skvelý a taký gogoľovský (teda aj vtipný, ale je to adamsovský humor), nechýba tomu nos :D, a tak trochu je nezrozumiteľný asi ako všetko, čo začína na "meta". Keby som nepoznala Gogoľa, chápala by som ešte menej. Záver bol krásny, dojímavý, čítala som si ho nahlas a predstavovala si posledné mesiace života môjho milovaného spisovateľa, o ktorých hovorí aj Nedeľa. Sedela som v kresle, počúvala Ho a koniec koncov si ma Chesterton získal, pretože opisuje aj tvorbu, život Gogoľa. "Pretože sa ho bojím a vo vesmíre by sme nemali nechávať veci, ktorých sa obávame." (Syme)