Micke s Biancou sa presťahujú do pokojnej vilovej štvrte, ktorá na prvý pohľad vyzerá ako perfektné miesto pre nich aj pre ich deti. Postupne však spoznávajú svojich nových susedov a istota sa mení na obavy. Na ich ulici býva Jacqueline, bývalá fotomodelka, ktorá nemá svoj život úplne pod kontrolou. Jej syn Fabian je iný ako jeho rovesníci. Ďalší dom patrí Olovi. Lieči sa z následkov, ktoré na jeho psychike zanechalo lúpežné prepadnutie, a čím ďalej tým viac je posadnutý ochranou a bezpečnosťou vilovej štvrte. Žijú tu aj penzisti Gun-Britt a Ake. Sledujú každý, aj najmenší pohyb v susedstve. Biancu pred jej vlastným domom zrazí auto a všetko nasvedčuje tomu, že sa stala obeťou tragickej nehody. Kým v nemocnici bojuje o život, polícia aj obyvatelia mestečka o tom začínajú pochybovať. Micke vždy veril v spravodlivosť. Lenže čo ak sa človek musí uchýliť k násiliu, aby ju dosiahol? Dobrí susedia je strhujúci psychologický krimiromán o úskaliach susedských vzťahov. Mení zaužívaný pohľad na bezpečnosť a naznačuje, aká tenká je hranica medzi tým, čo je správne a čo je nesprávne. Ako dobre poznáte svojich susedov? A čo sa stane, keď sa nebezpečenstvo usadí vo vašom vlastnom dome? Zo švédskeho originálu Goda Grannar (Bok F?rlaget Forum, Stockholm 2020 ) preložili Lenka Kočišová a Zuzana Inczingerová. Ukážka z textu Približujem sa k domu a v hlave mi víria rôzne myšlienky. Bianca mala ísť na väčší nákup, keď vyzdvihla deti, teraz sú však doma. Sú doma a zdraví. William pravdepodobne sedí na pohovke a v rukách drží svoj iPad, kým Bella pomáha Biance v kuchyni. Zvuk sirén medzi domami sa ozýva čoraz nástojčivejšie. Moje stehná akoby oťaželi, v lýtkach cítim kŕč. Od farmy ma delí asi dvadsať metrov. Kdesi za plotom zašteká pes a ja si v tej istej chvíli uvedomím, že sirény už viac nehúkajú. Zabočím za roh a ako sa tak blížim po príjazdovej ceste, rotujúce modré svetlá ma priam oslepia. Asfalt, kríky a nízke ploty sa topia v žiarivo modrej farbe. Takmer nedýcham. Automaticky šliapem na pedále. Zdvihnem sa zo sedadla a civiem rovno do všadeprítomnej modrej. Uprostred cesty leží červený bicykel. Vyzerá zdeformovane, kolesá sú krivé a riadidlá trčia smerom nahor. Stojí pri ňom naša suseda z domu s popisným číslom pätnásť, Jacqueline Selanderová. Jej tvár je biela ako krieda. Na perách jej akoby zamrel výkrik. Pred naším živým plotom parkuje sanitka a pri tujach sa krčia učupené zdravotné sestry odeté v zelenej uniforme. Na asfalte pred nimi leží Bianca. Moja milovaná žena.