Jaspers ako teistický existencialista uznáva hranice vedy a rozumu, no tie nedokážu uchopiť existenciu ako takú, ani Boha ako takého ani transcendenciu. Veda a rozum sa viažu na všetko empirické, no to, čo je mimo našu planétu, to podľa Jaspersa nie sú schopné uchopiť. Myslím, že práve Jaspers uvádzal ako príklad to, že síce vieme uskutočniť cestu na Mesiac, ale cestovať do kozmu ku hviezdam nedokážeme. A rovnako je obmedzený aj ľudský rozum.

Zbierka piatich zaujímavých prednášok filozofa existencie vychádza vo veľkej miere z odkazu Kierkegaarda a Nietzscheho. Zaujalo ma, ako citlivo na seba tieto prednášky nadväzujú a spoločne v jednej monografii predstavujú takmer celú mysliteľskú prácu K. Jaspersa. Obhliada sa za už spomínanými filozofickými velikánmi, dotýka sa Jaspersovho pohľadu na dejiny filozofie, vo veľkej miere predstavuje Jaspersovu ideu transcendencie a obklopujúceho, a dostane sa aj na jeho špecifické myslenie "jastva", teda existencie "ja", ktoré vychádza z rozvažovania a sebavzťahovania, resp. sebauvedomenia.