Pre mňa dosť zásadná knižka. Robila mi spoločnosť na ceste Poľskom, vďaka nej som prenikol do histórie krajiny očami (skoro) miestneho spisovateľa. Je to kniha, ktorá ukazuje obraz Poľska u jeho susedov, a obraz poľských susedov v očiach samotných Poliakov. (Nie, o nás to nie je, my sme príliš malá krajina na hry, v ktorých Poľsko vystupuje.) Milosz krásne popisuje postavenie Poľska medzi Európou a Neeurópou. V jeho myšlienkach je možno odsledovať, kde sú korene toho povestného „poľského inštalatéra“, ktorým pohŕda západná časť kontinentu. Pretože aj keď Európa tvrdí, že tam nepatrí, on Európanom je. A to i napriek úplne odlišnej (presnejšie povedané krutejšej) dejinnej skúsenosti. Stále má bližšie k Parížu, ako k New Yorku. Rodná Európa je i akousi Miloszovou autobiografiou, jeho pohnutý osud je veľmi úzko spojený s osudom jeho krajiny. Zaslúži si rešpekt za to, čo dokázal. Zaslúži si pochopenie, prečo je, kým je. A zaslúži si odpustenie, za to, čo možno malo byť urobené inak, no nebolo. Zaslúži si to, Milosz aj Poľsko. Tu by sa patrilo dať nejaký citát, neplácať dve na tri, ale nechať pár riadkov aj slovám Majstra, no nedám. Hlbokých úvah je v Rodnej Európe neúrekom, nedokážem z nich vybrať. Bude pre mňa látkou na rozmýšľanie na ešte veľmi dlhú dobu. Navyše Milosz nie je Coelho, jeho myšlieky sú komplexné a preto rozsiahle, ťažko ich skrátiť na úderne znejúcu, všetko vysvetľujúcu vetu bez toho, aby sa vytrhli z kontextu. Prečítajte si to. Nie je to ľahhé čítanie, ale radosť z prelúskania a (dúfam) pochopenia, takéhoto intelektuálneho textu bude ďalším z potešení, ktoré Rodná Európa svojmu čitateľovi vie poskytnúť.