Kniha približuje situáciu v staršej slovenskej literatúre v rozmedzí 11. až 18. storočia z hľadiska vývoja relevantných žánrov ako legenda, traktát, román a kázeň. Objektom literárnohistorického výkladu sú tiež doposiaľ menej reflektované nábožensko-vzdelávacie žánre či žáner regionálnej historie litterarie. V centre pozornosti sú predovšetkým špecifiká dobovej poetiky. Autorka sa pokúša ukázať, že i napriek odlišnej estetickej skúsenosti i mentálnemu ustrojeniu dnešného čitateľa možno staršie literárne texty čítať s porozumením, ba dokonca možno mať z ich čítania potešenie.